Strany
potápěčské
vydává Zdeněk Šraier
Strany potápěčské
vydává Zdeněk Šraier
zavřít

Napište hledaný výraz a stiskněte Enter

 

GUE Tech1

30.4. - 6.5.2001, Pula

autor: Jozef Gliviak  (publikováno: 15.01.2001)
redakčně zpracoval: Tomáš Sládek

Keď som si s Talianmi dohadoval účasť na DIR prezentácii v Janove a dozvedel som sa, že následne budú prednášajúci učiť v Pule GUE Tech1 kurz, tajne som im závidel. Na poslednú chvíľku však prišlo prekvapenie. Ani nie 10 dní pred začiatkom mi ponúkli možnosť sa k nim pridať. Vypadol im jeden Talian a ja som mal šancu jeho miesto zaplniť. Keďže už dlho som sa chystal tento kurz absolvovať na Floride, neváhal som ani okamih.

Line drill s Achimom, Jarrodom a Paolom

Po príjemnom relaxe na prezentáciách v Janove prišiel deň "D" a my sme stáli v pondelok ráno pred kurzdirektorom GUE - Andrew Georgitisom, plný očakávaní a sebaistoty, ktorá nám nemala vydržať ani 20 minút prvého ponoru. Ale o tom sme vtedy ešte nemali ani potuchy. Boli sme skupina desiatich Talianov a jedného Slováka, kde veľká väčšina boli potápačskí inštruktori, všetci so skúsenosťami s trimixovým potápaním a značná časť s expedičnými ponormi pod 80 m. Proti nám stala skupina piatich inštruktorov - Andrew Georgitis (Seatle, USA), Jarrod Jablonski (Florida, USA), Richard Lundgren (Svedsko), Bob Sherwood (New York, USA) a Achim Schloefel (Mnichov, Nemecko). Štyria z piatich z ďaleko studenších vôd, ako máme u nás. Vedel som, že sa nebudem môcť vyhovárať na iné podmienku a teplú Floridskú vodu.

Začalo sa vzájomným predstavením, očakávaniami a potom sa prešlo na výstroj. Najprv všeobecne a potom každému z nás zrevidovali to, čo sme mali so sebou. Stal som sa exemplárnym príkladom nebezpečne konfigurovanej výstroje, napriek tomu, že som predtým mal dojem že uplatňujem hlavné princípy DIR konfigurácie. Moja výstroj bola predmetom extra prednášky, dostal som nový backplate, krídlo, fľaše, prerobil som pár drobností a bol som pripravený na skúšku ohňom.

Pripravený na všetko

Prvý ponor mal byť vstupným testom kurzu Tech1. Plán bol jednoduchý - ponor v cca 10 m so simulovanou nízkou viditeľnosťou, vysokou kaliteľnosťou dna, kladením a následným zmotaním šnúry a simulovanou dekompresiou. Ako partnera som dostal Taliana s dvadsaťročnými skúsenosťami, ktorý sa živil ako saturačný potápač. Všetko vyzeralo výborne. Prvé minúty prebiehali pokojne. Potom začalo prichádzať peklo reality. Inštruktor nás pomaly dostával do jednoduchých krízových situácií, ktoré sme riešili vzhľadom na simulované podmienky. Začalo to jednoduchými výpadkami regulátorov a postupne sa to eskalovalo. Keď sme spravili nejakú chybu, inštruktor ju vždy dohnal do krajnosti. Keď som sa pri riešení problému dotkol plutvou dna, vyvalila sa na nás spŕška piesku a kalu - mali sme sa predsa pohybovať v prostredí s vysokou kaliteľnosťou, keď môj partner pri krízovke vypustil navijak bez toho, aby zaistil brzdu, za minútku sme boli v jednom chuchvalci šnúry. A nasledovali ďaľšie a ďaľsie prekvapenia. Za cca 30minút som bol teoreticky aspoň 5x mŕtvola. Desivé na tom bolo, že každá situácia mala VŽDY veľmi reálny základ a priebeh. Keď som sa na lodi stretol s ostatnými, bolo mi jasné že majú podobné zážitky. Večer prišlo premietanie a rozbor videa natočeného pri týchto ponoroch. Keď som sa videl vo vode a mohol porovnávať vlastné pohyby s inštruktormi, cítil som sa ako batoľa pri maratónskom bežcovi. Bol čas sa vrátiť na začiatok. Úplne všetci sme prepadli zo vstupného testu. Situácia nevyzerala vôbec ružovo. Nasledovala vážna debata a nasledujúci deň sme sa vrátili do kurzu základy DIR.

Naším štastím bolo, že inštruktori boli ochotný s nami pracovať od ôsmej ráno do polnoci nonstop. Namiesto piatich sme kurzovali sedem dní a namiesto ôsmich ponorov sme ich absolvovali cca sedemnásť. Prelínali sa teoretické lekcie s praxou vo vode a následnou analýzou ponorov z natočených videozáznamov. Po siedmich dňoch sme mali všetci dosť, ale Tech1 bol za nami.

Celkový dojem je ťažko opísateľný. Je to niečo úplne iné, ako som doteraz videl či počul. Primárnou úlohou kurzu nie je predniesť vám nové veci, namemorovať a precvičit ich, ale naučiť vás pod vodou v každej situácii používať hlavu. Učenie prebiehalo hrou, kde ste sa na simulovanej realite snažili nájsť vlastné riešenie a potom v kľude analyzovali situáciu. Metódou vlastných chýb a ich odhalením sa nám ďaleko hlbšie zapisovali skúsenosti, ako som bol predtým zvyknutý.

Všetko je už za nami

Teoretické lekcie, hlavne tie, ktoré sa týkali dekompresie, priniesli okrem známych vecí ako vysvetlenie nebezpečnosti deco počítačov, "deep air" problematiky a pod., tiež pár ešte nepočutých noviniek. Obzvlášť ma zaujal spôsob výpočtu dekompresie systémom "on the fly", kde si pod vodou ľahko s použitím základného setu tabuliek vo vašich wet-notes dopočítate potrebné decozastávky na základe vám známeho profilu ponoru a použitých deco plynov. Nie je pri tom nutné nosiť set bail-out tabuliek vypočítaný pre každý ponor. A bolo toho ešte ďaleko ďaleko viac.

Za kľúčové považujem priblíženie a praktické osahanie základných princípov DIR filozofie, zameranej na dosiahnutie cieľa. Tento kurz mi pomohol hodne otvoriť oči, vidieť problémy v jadre a pochopiť nebezpečenstvá množstva praktík známych z našich vôd.

autor: Jozef Gliviak
redakčně zpracoval: Tomáš Sládek